Život Prešova
online
online
Pred 130 rokmi sa narodil ruský básnik Vladimir Majakovskij
19.07.2023 Celý región
Bagdadi/Bratislava
19. júla (TASR) - Stal sa vedúcou osobnosťou ruskej ľavicovej umeleckej
avantgardy. Bol básnikom tribún, ktorý recitoval verše v robotníckych
halách fabrík i v kultúrnych domoch. Nebol však len básnikom, ale spájal
v sebe aj dramatika, satirika, výtvarníka, herca, scenáristu a
režiséra.
V stredu 19. júla uplynie 130 rokov od narodenia Vladimira Majakovského, popredného predstaviteľa ruského futurizmu, avantgardného básnika, prozaika, dramatika a výtvarného umelca, jedného z najtalentovanejších umelcov počiatočnej epochy sovietskeho štátu.
Vladimir Vladimirovič Majakovskij sa narodil 19. júla 1893 v gruzínskom mestečku Bagdadi v rodine lesníka. Jeho otec zomrel v roku 1906 na otravu krvi potom, ako si ihlou prepichol palec. Od tých čias trpel mladý Vladimir bakteriofóbiou - počas celého života sa panicky bál ihiel, špendlíkov, sponiek a iných ostrých predmetov, lebo mal strach z infekcie.
Po smrti otca sa presťahoval spolu s matkou a dvoma sestrami do Moskvy. "Po pohrebe otca sme mali tri ruble. Inštinktívne, horúčkovito sme predali stoly, stoličky a vybrali sa do Moskvy. Prečo? Dokonca ani známych sme nemali," spomínal na tieto roky budúci poet.
Od mladosti sa zaujímal o politický život. Počas štúdií na gymnáziu, z ktorého ho neskôr vylúčili za účasť v robotníckom hnutí, sa spriatelil s revolučne naladenými študentmi. Už vo veku pätnásť rokov ho trikrát zatkli za ilegálnu propagandistickú činnosť, čo ovplyvnilo Majakovského vnímanie sveta.
V roku 1911 začal študovať na moskovskej Škole maliarstva, sochárstva a architektúry. Aj z tejto školy Majakovského vylúčili, tentoraz za propagáciu avantgardného umenia.
Svoj osud spojil s futuristami. Spolu s ďalšími prívržencami toho avantgardného umeleckého smeru cestoval po ruských mestách, kde prednášal a recitoval svoje básne. Prvým publikovaným dielom Majakovského sa stala v roku 1912 báseň Noc. O rok neskôr vydal svoj prvú zbierku nazvanú Ja.
Potvrdením úzkeho vzťahu umelca s futuristami sa stala autobiografická tragédia pod názvom Vladimir Majakovskij, ktorú napísal v lete roku 1913. Umelec bol nielen jej autorom a režisérom, ale si v nej zahral aj hlavnú úlohu. Údel tvorby futuristov v meštiackej spoločnosti bol tiež jednou z tém poémy Oblak v nohaviciach (1915).
Majakovského poézia bola vzburou proti inštitúciám a hodnotám. Mala silné sociálne zafarbenie, svojou ostrou satirou nemilosrdne pranieroval byrokratizmus a malomeštiactvo najrôznejšieho druhu. Jeho poézia oplývala neobyčajnou fantáziou, neopakovateľnou metaforickosťou a úplne novou rytmickosťou. Bol obhajcom nových foriem v umení.
Uvedomujúc si krízu vtedajšieho sveta videl východisko v revolúcii. Na začiatku Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) vstúpil v roku 1917 do služieb novej sovietskej moci. Ako revolučný romantik sa absolútne oddal revolúcii a stal sa vedúcou osobnosťou sovietskej ľavicovej avantgardy. V rokoch 1918 - 1923 napísal básne ako napríklad Ľavý pochod, Óda revolúcii, hru Mystérium buff či poému 150.000.000.
Aktívne sa zúčastňoval na búrlivom literárnom živote 20. rokov 20. storočia, pričom v roku 1922 sa postavil na čelo literárnej skupiny LEF (Ľavý front umenia).
Avšak od romantického ospevovania revolúcie prešiel Majakovskij v rokoch 1928 - 1929 k napísaniu dvoch satirických divadelných hier Ploštica a Kúpeľ, ktoré svedčia o jeho absolútnom sklamaní z toho, čomu tak veril. Po uvedení týchto hier sa stretol s nepriazňou ľavičiarskych literátov, pretože niektorí z nich videli v hrách kritiku sovietskeho zriadenia. Hru Kúpeľ komunisti dokonca do roku 1953 zakázali.
Lojálny vzťah moci k "hlavnému sovietskemu poetovi" sa začal meniť. Začiatkom roku 1930 mu nedovolili prvýkrát vycestovať do zahraničia, kritika jeho tvorby silnela. Keď mašinéria sovietskeho vodcu Stalina začala ničiť deti revolúcie, v moskovskom byte Vladimira Majakovského sa 14. apríla 1930 ozval výstrel. Vo veku 36 rokov sa rozhodol pre dobrovoľný odchod zo života.
V liste na rozlúčku prosil "súdruha vládu", aby sa postarala o jeho rodinu: "Moja rodina, to je Lilja Briková, mama, sestry a Veronika Vitoldovna Polonskaja. Keď im zabezpečíš znesiteľný život - ďakujem."
Smrť talentovaného básnika a dramatika vyvolala mnoho polemík a diskusií, vrátane podozrení, že umelca odstránili tajné služby. Hlavnou bola otázka, či držal revolver v ruke sám alebo niekto iný? Vyšetrovanie smrti v roku 2002 dospelo k záveru, že Majakovskij spáchal samovraždu.
V stredu 19. júla uplynie 130 rokov od narodenia Vladimira Majakovského, popredného predstaviteľa ruského futurizmu, avantgardného básnika, prozaika, dramatika a výtvarného umelca, jedného z najtalentovanejších umelcov počiatočnej epochy sovietskeho štátu.
Vladimir Vladimirovič Majakovskij sa narodil 19. júla 1893 v gruzínskom mestečku Bagdadi v rodine lesníka. Jeho otec zomrel v roku 1906 na otravu krvi potom, ako si ihlou prepichol palec. Od tých čias trpel mladý Vladimir bakteriofóbiou - počas celého života sa panicky bál ihiel, špendlíkov, sponiek a iných ostrých predmetov, lebo mal strach z infekcie.
Po smrti otca sa presťahoval spolu s matkou a dvoma sestrami do Moskvy. "Po pohrebe otca sme mali tri ruble. Inštinktívne, horúčkovito sme predali stoly, stoličky a vybrali sa do Moskvy. Prečo? Dokonca ani známych sme nemali," spomínal na tieto roky budúci poet.
Od mladosti sa zaujímal o politický život. Počas štúdií na gymnáziu, z ktorého ho neskôr vylúčili za účasť v robotníckom hnutí, sa spriatelil s revolučne naladenými študentmi. Už vo veku pätnásť rokov ho trikrát zatkli za ilegálnu propagandistickú činnosť, čo ovplyvnilo Majakovského vnímanie sveta.
V roku 1911 začal študovať na moskovskej Škole maliarstva, sochárstva a architektúry. Aj z tejto školy Majakovského vylúčili, tentoraz za propagáciu avantgardného umenia.
Svoj osud spojil s futuristami. Spolu s ďalšími prívržencami toho avantgardného umeleckého smeru cestoval po ruských mestách, kde prednášal a recitoval svoje básne. Prvým publikovaným dielom Majakovského sa stala v roku 1912 báseň Noc. O rok neskôr vydal svoj prvú zbierku nazvanú Ja.
Potvrdením úzkeho vzťahu umelca s futuristami sa stala autobiografická tragédia pod názvom Vladimir Majakovskij, ktorú napísal v lete roku 1913. Umelec bol nielen jej autorom a režisérom, ale si v nej zahral aj hlavnú úlohu. Údel tvorby futuristov v meštiackej spoločnosti bol tiež jednou z tém poémy Oblak v nohaviciach (1915).
Majakovského poézia bola vzburou proti inštitúciám a hodnotám. Mala silné sociálne zafarbenie, svojou ostrou satirou nemilosrdne pranieroval byrokratizmus a malomeštiactvo najrôznejšieho druhu. Jeho poézia oplývala neobyčajnou fantáziou, neopakovateľnou metaforickosťou a úplne novou rytmickosťou. Bol obhajcom nových foriem v umení.
Uvedomujúc si krízu vtedajšieho sveta videl východisko v revolúcii. Na začiatku Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) vstúpil v roku 1917 do služieb novej sovietskej moci. Ako revolučný romantik sa absolútne oddal revolúcii a stal sa vedúcou osobnosťou sovietskej ľavicovej avantgardy. V rokoch 1918 - 1923 napísal básne ako napríklad Ľavý pochod, Óda revolúcii, hru Mystérium buff či poému 150.000.000.
Aktívne sa zúčastňoval na búrlivom literárnom živote 20. rokov 20. storočia, pričom v roku 1922 sa postavil na čelo literárnej skupiny LEF (Ľavý front umenia).
Avšak od romantického ospevovania revolúcie prešiel Majakovskij v rokoch 1928 - 1929 k napísaniu dvoch satirických divadelných hier Ploštica a Kúpeľ, ktoré svedčia o jeho absolútnom sklamaní z toho, čomu tak veril. Po uvedení týchto hier sa stretol s nepriazňou ľavičiarskych literátov, pretože niektorí z nich videli v hrách kritiku sovietskeho zriadenia. Hru Kúpeľ komunisti dokonca do roku 1953 zakázali.
Lojálny vzťah moci k "hlavnému sovietskemu poetovi" sa začal meniť. Začiatkom roku 1930 mu nedovolili prvýkrát vycestovať do zahraničia, kritika jeho tvorby silnela. Keď mašinéria sovietskeho vodcu Stalina začala ničiť deti revolúcie, v moskovskom byte Vladimira Majakovského sa 14. apríla 1930 ozval výstrel. Vo veku 36 rokov sa rozhodol pre dobrovoľný odchod zo života.
V liste na rozlúčku prosil "súdruha vládu", aby sa postarala o jeho rodinu: "Moja rodina, to je Lilja Briková, mama, sestry a Veronika Vitoldovna Polonskaja. Keď im zabezpečíš znesiteľný život - ďakujem."
Smrť talentovaného básnika a dramatika vyvolala mnoho polemík a diskusií, vrátane podozrení, že umelca odstránili tajné služby. Hlavnou bola otázka, či držal revolver v ruke sám alebo niekto iný? Vyšetrovanie smrti v roku 2002 dospelo k záveru, že Majakovskij spáchal samovraždu.
0
www.ZIVOTPO.sk
